Magnólia

warning: Parameter 1 to profile_load_profile() expected to be a reference, value given in /data/www/fara/hnusta/includes/module.inc on line 462.

Očista Pred jedným domom rástla prekrásna magnólia. Poznáš? Strom, ktorý nemá z jari páru. Jeho vetvy, skôr než naberú lístie, sú posiate ružovo-bielymi kalichmi kvetov. Aj naša Magnólia vedela, že si ju vtedy každý všimne. No nielen na jar, ale i v lete. Veď bola i pekne košatá, jednoducho strom ako lusk.
V jedno ráno si na Magnóliu sadol ďateľ. „Čo to počujem?“, vravel si začudovane. Priložil hlavu lepšie ku kôre a vážne. Šuch, šuch - šuchotali dnu červy.
„Jáj ... škoda by bolo peknej Magnólie! Musím červy vyďobať, kým ju nezohavia.“ povedal si a pustil sa do práce. Lenže Magnólii sa to nepáčilo. Mala rada štebot kadejakých vtákov vo svojich vetvách, hlavne keď ospevovali jej pôvab, ale aby sa niekto choval takto? „Ale už nech si preč, ty jedno zlé vtáčatko! Ja ti dám ničiť moju nádheru tvojimi dierami!“ A vyhnala ďatľa.
Červy sa spokojne rozmnožovali, časom vydlabali vnútro stromu. Jedného dňa prišla víchrica a Magnóliu vyvrátila aj s koreňom.

     "Pane, predvčerom, včera i dnes mi vytýkali, že sa naparujem. Nechcelo sa mi to uznať. Veď si mi dal toľko schopností, tak prečo ich svetu neukázať? Teraz už viem, prečo potrebujem ľudí, ktorí mi robia bolesť tým, že ukazujú na moje chyby. Ďakujem ti za nich. Pane, prosím, nech vždy príde ku mne nejaký „ďateľ“ a poriadne do mňa udrie, ak by sa moja pýcha nenaparovala ako to bolo u Magnólie". Amen.