Kostol a rímskokatolícka farnosť boli zasvätené “Povýšeniu svätého Kríža”

Vznik farnosti, začiatky

”Rodina Božích detí má domov. Je to kostol – dom Boží i náš. Stretávame sa v ňom, aby sme oslavovali Boha Otca spolu s Ježišom Kristom v Duchu Svätom.”

Rímskokatolícka farnosť v Hnúšti bola založená v roku 1769 a prvá kaplnka postavená v roku 1788. Bohoslužby sa konali v tejto malej kaplnke, ktorá nepostačovala vzrastajúcemu počtu katolíckych veriacich. Preto boli 13. apríla 1801 položené základy časti dnešného farského kostola. Stavba samotného kostola so sakristiou bola ukončená v jeseni roku 1802. O rok neskoršie sa pokračovalo v stavbe veže. Pôvodný kostol bol malý a veľmi jednoduchý – dĺžka 34 metrov a šírka 9,52 metra. Interiér tvorili dva oltáre. Kostol a farnosť boli zasvätené “Povýšeniu svätého kríža” a 14. septembra 1802 bol slávnostne požehnaný.

Tradícia sviatku Povýšenia svätého kríža

V r. 326 išla sv. Helena, matka cisára Konštantína Veľkého na púť do Palestíny. V Betleheme dala postaviť baziliku Narodenia Pána a v Jeruzaleme baziliku Nanebovstúpenia. Vrch Golgotu, kde bol ukrižovaný Spasiteľ, dala očistiť od pohanských budov, ktoré tam dali postaviť Rimania. Pri vykopávkach našla aj kríž, na ktorom bol ukrižovaný Spasiteľ, ale aj ostatné nástroje umučenia. Po nájdení kríža a overení pravosti poverila svojho syna Konštantína, aby dal na Golgote postaviť baziliku. Toto nájdenie a povýšenia Spasiteľovho kríža dalo podnet k ustanoveniu tohto sviatku.

Ďalšie úpravy na kostole boli prevedené v roku 1853. V 19. storočí žil v Hnúšti veľkostatkár Koloman Kubínyi, ktorý mal rozsiahly poľnohospodársky a lesný majetok v Hnúšti a Rimavskom Brezove. Bol nábožensky založený, a keď prekonal ťažkú chorobu a cítil sa veľmi opustený, rozhodol sa, že svoj majetok poručí v testamente Rímskokatolíckej cirkvi v Hnúšti. Zomrel v r. 1901.

Keďže Cirkev získala finančné prostriedky po smrti Kubínyiho, vtedajší farár Ján Komora usúdil, že nadišiel čas prestavať kostol. Toto sa uskutočnilo v rokoch 1905 – 1906. Bolo prevedené zväčšenie kostola, vnútorná maľba, zakúpené nové okná, celé kostolné zariadenie staré a jednoduché sa vymenilo za nové. Banskobystrické chrámové dielne dodali štyri nové oltáre. Jeden bol hlavný, tri bočné. Z bočných je oltár Božského Srdca, druhý Panny Márie Lurdskej a tretí je umiestnený do bočnej kaplnky. Je to oltár s namaľovaným obrazom Ježišovho krstu. V roku 1928 bol zakúpený nový organ. Počas ďalších rokov prebiehali niektoré iné opravy a zmeny, až kostol nadobudol súčasnú podobu. Na začiatku pôsobenia vdp. farára Vendelína Štepanovského bola postavená farská budova.

Od čias zriadenia rímskokatolíckej farnosti tu pôsobili 18 kňazi.

História mesta a farnosti

Uprostred horami lemovanej doliny pri sútoku tisovskej a klenovskej Rimavy sa nachádza obec Hnúšťa a v nej rímskokatolícka farnosť, ku ktorej sú pripojené okolité filiálky. Medzi tieto filiálne obce patria: Hačava, Klenovec, Kyjatice – Kadlub a Rimavské Brezovo s osadou Záhrady a Likier. Prvé správy o meste pochádzajú z 12. storočia, podľa ktorých najstaršou hnúšťanskou budovou bol kaštieľ rodiny Mariássy, ktorý bol v tom čase pravdepodobne kláštorom templárského rádu.

Osídlenie mesta a jeho okolia siaha do dávnej minulosti. Správy o osídlení nachádzame už v piatom a šiestom storočí. Za vojvodu Bajana (582-602) boli v avarskom vojsku nezávislé slovanské jednotky. Po premožení Avarov sa stali Slovania pánmi aj na rimavskej doline. Po príchode Maďarov sa dolina stala uhorským kráľovským majetkom a časom vytvorila Rimavskú župu, patriacu do panstva kaločského arcibiskupstva. Kaločský arcibiskup mal na rimavskej doline v 12. a 13. storočí bohaté bane na zlato. Strediskom baníctva bola Rimavská Baňa, ktorá bola roku 1368 povýšená na slobodné kráľovské mesto. Roku 1334 vymenilo kaločské arcibiskupstvo Rimavskú župu za iné bližšie územia, a tak sa stáva naša dolina majetkom šľachtického rodu Szécsényiovcov. V 15. storočí prechádza Hnúšťa do vlastníctva rodín Feledy, potom Kubínyi a Fáy.

Obec viackrát rozvrátili za Ferdinanda Zápoľského. Filiálna obec Likier sa spomína roku 1438 ako majetok hradu Hajnáčka. Obec Klenovec sa tiež spomína prvý raz roku 1438 ako majetok Hajnáčskeho hradu. V klenovskej doline bolo v starých časoch veľa hámrov na železo. Železnú rudu dovážali na vozoch z 35 kilometrov vzdialeného železníka, uhlie pálili v okolitých lesoch. Kyjatice sa spomínajú roku 1413 pod menom ”Kyete”. V 16. storočí boli Kyjatice tureckými vpádmi úplne spustošené. Obec Hačavu dal Matej Bašo dvakrát podpáliť. Zvláštnu zmienku si zasluhuje Rimavské Brezovo. Prvá písomná správa o ňom je z roku 1334, kde sa uvádza ako majetok kaločského arcibiskupstva. V tých časoch bolo Rimavské Brezovo župným sídlom Rimavskej župy. Obec veľmi trpela počas tatárskeho drancovania, keď ju Tatári úplne vylúpili a obyvateľstvo vyvraždili. Tri devy, ktoré sa postavili na obranu svojich rodičov, pochovali za živa so zavraždenými rodičmi. To miesto sa dodnes volá ”dievčenským cintorínom”. V 16. storočí šarapatil po celom okolí, ba robil výpady aj do Poľska, Sliezska a Moldavska lúpežný rytier, uzurpátor Muránskeho hradu, Matej Bašo. V roku 1545 vtrhol do Rimavského Brezova, vylúpil obec, podpálil kostol aj faru. Vtedy zhorel aj starobylý vzácny archív kostola, uložený v sakristii. V roku 1548 vyslal proti nemu kráľ Ferdinand trestnú expedíciu.

Nerastné bohatstvo rimavskej doliny: zlato, striebro, magnezit, kryštalický vápenec ako aj lesné bohatstvo dali vznik baníctvu a priemyslu dávno pred príchodom Maďarov. Už veľmi starobylé miestne názvy sú dostatočným dôkazom: ”Zlatno”, ”Bohatô” (vrch pri Kokave nad Rimavicou), ”Strieborná” (vrch pri Tisovci), ”Medenô”, ”Mútnik” a podobne. Spočiatku vytápali rudu ručne kladivami a dúchačkami. Neskoršie stavali pri potokoch ”Hámre” a využili spád vody. Vodná sila narábala s kladivami a dúchačkou. Takéto hámre tu volali ”slovenské pece”. So železiarskym priemyslom sa vyvinul drevársky (pálenie dreveného uhlia v lesoch) a potom tkáčsky.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

  • V roku 1769 začína budovať farnosť Juraj Kanderka.
  • Michal Fontani (1771-1778) – spravoval farnosť ako kaplán.
  • Matej Korponay (1778-1791)
  • Martin Passerin (1791-1799)
  • František Grittner (1799-1810) - vykonal všetky prípravné práce, obstaral materiál a vďaka nemu 13.4.1801 boli položené základy dnešného farského kostola.
  • Ján Freystecz (1810-1812)
  • Michal Zsisky (1812-1815)
  • Ján Galladai (1815-1816)
  • František X. Novák (1816-1819)
  • Jozef Farkas (1819-1823)
  • Ignác Zisz (1823-1832)
  • Ján Brody (1833-1845)
  • Andrej Rudol (1845-1849)
  • Jozef Lihán (1849-1899)
  • Ján Komora (1899-1911) Bol sociálne založený kňaz. Staral sa vdovy a siroty, ktoré finančne podporoval. Obstaral pre kostol tri nové zvony.
  • Andrej Liptay (1912-1913)
  • Benedikt Szokolovsky (1913-1927)
  • Belo Petrovský (1927-1942)
  • Štefan Tokarčík (1944 – 1969)
  • Eduard Kojnok (1969 – 1970)
  • Vendelín Štepanovský (1970 - 1990) Na začiatku jeho pôsobenia bola postavená nová farská budova.
  • Gilbert Schrötter (1990 – 1993)
  • Michal Jenča (1993 - )